Harmanec bol za samostatnú obec vyhlásený v roku 1957. Dovtedy bol administratívne pričlenený pod správu obce Dolný Harmanec. Harmanec sa nachádza tam, kde sa stretávajú pohoria Kremnické vrchy a Veľká Fatra v nadmorskej výške 486 metrov. Povrch územia je hornatý a zo všetkých štyroch strán obec obklopujú ihličnaté a zmiešané lesy. V hornej časti Harmaneckej doliny sa nachádza národná prírodná rezervácia Harmanecká tisina, ktorá patrí do Národného parku Veľká Fatra a chráni najmä porast tisa obyčajného. Cez Harmanec preteká potok Bystrica, kde nájdete veľa pstruhov.
Harmanecká dolina, do ktorej dnes patria obce Harmanec, Dolný Harmanec a Horný Harmanec, bola už v stredoveku sídlom banských aktivít. Od roku 1494 vlastnili banskobystrickí baníci v Harmaneckej doline pražiacu hutu na meď a neskoršie Thurzovsko-fuggerovská mediarska spoločnosť postavila novú hutu, ktorú vlastnila do roku 1546. Potom patrila huta štátu a do konca 18. storočia ju využívalo mesto Banská Bystrica na spracovanie medenej rudy z mestských baní v Richtárovej a v Pieskoch.
Vznik Harmanca podmienila aj lokalizácia papierenskej manufaktúrnej výroby. Jej začiatky siahajú až do 18. storočia a výroba papiera tu trvá dodnes. Papiereň vybudoval banskobystrický kupec František Zikmund Leicht pôvodne ako fabriku na ručnú výrobu papiera. V polovici 19. storočia patrila k najmodernejším papierenským závodom v Rakúsko-Uhorsku. Jej logom je dodnes biela labuť – symbol tradície a čistoty a tiež aj silnej a stabilnej firmy. Ročne tu vyrobia stotisíc ton papiera.
Harmanec leží na dôležitej cestnej a železničnej trase, ktorá spája mestá Martin a Banská Bystrica. Jednokoľajová trať z Banskej Bystrice do Vrútok je známa vďaka najväčšej koncentrácii tunelov na Slovensku – je ich tam až 22! Na tejto trati je tiež najdlhší železničný tunel s názvom Čremošné, ktorý má takmer 5 kilometrov. V Hornom Harmanci sa nachádza Harmanecká jaskyňa s mimoriadne bohatým bielym výskytom mäkkého sintra i množstvom zimujúcich netopierov. V jej podzemných priestoroch sú dómy, vodopády, záclonky a jazierka.
Nad Dolným Harmancom v doline Rakytovo je obnovený a sfunkčnený vodný žľab na splavovanie dreva. Má dĺžku 2450 metrov a je národnou kultúrnou pamiatkou. Je jedinečný na Slovensku i v Európe. Vybudovali ho v 19. storočí. Drevo sa po ňom splavovalo z neprístupného lesného terénu do doliny hlavne na jar, keď bol dostatok vody.