Špania dolina

Špania Dolina je bývalá banícka osada a dnes zaujímavá a atraktívna dedinka. Nachádza sa medzi Veľkou Fatrou a Nízkymi Tatrami, 11 kilometrov od Banskej Bystrice. Jej súčasný názov pochádza z latinského slova Spanatus, čo znamená „Špánova“, teda županova dolina. Od svojich počiatkov mala rôzne pomenovania: Montania, Grueb, Valis, Dominorum, Herrengrund, Úrvöldi, Baňa, Španá Dolina. Zachovalo sa tu množstvo technických, architektonických, religióznych i kultúrnych pamiatok. Časť z nich je zreštaurovaná a verejne prístupná. V strmších svahoch dodnes nájdete malé domčeky bývalých baníkov. Na centrálnom námestí stoja administratívne budovy, najmä budova banskej správy. Špania Dolina sa najviac preslávila v 15. storočí, keď Thurzovsko-fuggerovská spoločnosť vyvážala medenú rudu, ktorú tu vyťažili, do viacerých európskych krajín. Ján Thurzo ponúkol mestu Banská Bystrica, aby sa ujala správy celého banského revíru v okolí obcí Stará hora a Špania dolina. Mesto súhlasilo a Thurzo sa pustil do novej, progresívnej ťažby, čím začal najslávnejšiu etapu slovenského mediarstva. Koncom 15. storočia spoločná Thurzovsko-fuggerovská mediarska spoločnosť, ktorú vtedy všetci poznali pod menom „Ungarischer Handel”, zaviedla ako prvá na svete osemhodinovú pracovnú dobu, penziu pre baníkov a vdovy či lekársku starostlivosť. Financie spravoval banícky cech Božieho Tela, ktorý dodnes existuje ako banícke bratstvo Herrengrund. Ján Thurzo začal na Španej Doline už v roku 1494 hĺbiť šachtu nového typu, takzvanú „Hlavnú“, ktorú neskôr premenovali na „Dolnú“ a „Ferdinandovu“ šachtu. Ňou sa odvodňoval celý špaňodolinský revír. V 17. a 18. storočí sa začali v Španej Doline hĺbiť ďalšie nové štôlne a šachty, napríklad šachta Maximilián, šachta Mária a najhlbšia šachta Ludovika, ktorá siaha do hĺbky 440 metrov. Najstaršou špaňodolinskou šachtou je šachta Ferdinand z roku 1494, najmladšou zase šachta Ludovika z roku 1812.