Staré Hory sú malebnou obcou, ktorá sa nachádza v Starohorskej doline medzi pohoriami Veľká Fatra a Nízke Tatry. Okolitý reliéf je členitý. Vo veľkofatranskej časti sú svahy Krížnej z výškou 1574 metrov, Malej Krížnej z výškou 1329 metrov a Úplazu, ktorý má 1275 metrov.
V strednej časti sa nad obcou vypína 1255 metrov vysoká Majerova skala. Pri pohľade na pohorie Nízke Tatry uvidíte ako najvyššie časti chotára Jelenskú skalu s 1149 metrami, Krčahy vysoké 1135 metrov a Zamrlo, ktorá meria 1073 metrov.
Cez obec preteká Starohorský potok. K obci Staré Hory patria aj osady Horný Jelenec, Dolný Jelenec, Valentová, Rybô a Polkanová. Obec Staré Hory vznikla ako banícka osada v 13. storočí. Ťažili a spracúvali tu striebornú a medenú rudu. Pri ťažbe tu dokonca našli aj kamenné nástroje, ktoré sa kedysi používali pri ťažbe rudy. Vrchol baníctva bol v obci Staré Hory na prelome 15. a 16. storočia, kedy tu vybudovali rozsiahly komplex taviacich hút za podpory Thurzovsko-fuggerovskej spoločnosti, čo vplývalo aj na rozvoj ťažby dreva a uhliarstva.
Pre ženy z tejto obce bolo doplnkovým zamestnaním čipkárstvo. Prvé zmienky o ňom sú už zo 17. storočia! Špecifickou črtou pre starohorskú čipku je jej paličkovanie bez predlohy na holom vankúši. Ide o charakteristickú pásovú čipku, ktorá sa v širokom okolí používala ako doplnok odevu alebo dekoračný prvok v domácnostiach. V období rokov 1880 až 1922 a 1925 až 1952 existovala na Starých Horách čipkárska škola.
Z pôvodne malej baníckej osady sú dnes Staré Hory medzinárodne uznávané mariánske pútnické miesto, ktoré každoročne privíta tisíce pútnikov nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia. Viac ako 500 rokov sem chodia pútnici uctievať Božiu matku. Kostol Navštívenia Panny Márie bol v roku 1990 povýšený na Baziliku minor.