Burianova veža

Burianova veža sa nachádza na ulici Horný Val, tesne vedľa veže farského kostola. Jej osud je spojený s menom majiteľa hradu Strečno v rokoch 1526 až 1529 Buriana Svetlovského z Vlčnova, ktorý bol vtedy aj dedičným richtárom Žiliny. Od roku 1529 sa majiteľmi hradu Strečno stali už bratia Kostkovci – Peter a Mikuláš. Burian Svetlovský sa začal súdiť o svoj majetok. Vybudovanie Burianovej veže teda spadá do obdobia asi troch rokov. Nemožno však vylúčiť, že ju dostavali až bratia Podmanickí - Ján a Rafael, ktorí v rokoch 1540 a 1548 dvakrát obsadili farský kostol a prebudovali ho na pevnosť. Vedľa veže sa našiel múr o dĺžke viac ako 18 metrov, ktorý smeroval k farským schodom a bol 80 centimetrov hrubý a iba 70 centimetrov zahĺbený. Tvar aj smer múru boli nepravidelné, akoby ho stavali veľmi narýchlo. Svedčí o tom aj nález veľkej kamennej gule pri vonkajšej stene oporného piliera staršieho kostola objaveného v rokoch 2000 až 2001 južne od svätyne gotického Kostola Najsvätejšej Trojice. Burianova veža slúžila ako zvonica a bola zároveň aj pozorovateľňou, ako ochrana pred požiarmi a príchodom nepriateľov. Jej osud je spojený s osudom kostola a preto viaceré požiare kostola postihli aj samotnú vežu. Často sa menili najmä strechy veží. V rokoch 1762 až 1848 mali barokový- cibuľovitý tvar. V rokoch 1869 až 1886 jednoduchý tvar ihlanu, podobne ako aj veža Budatínskeho hradu. Po poslednom požiari dostali takzvanú helmovú podobu. Pôvodne sa volala Nová veža a od konca devätnásteho storočia Burianova, pravdepodobne podľa veľkého, 2336 kilogramov ťažkého zvonu. V roku 1917 ho spolu s ďalšími dvoma zvonmi roztavili a použili na vojenské účely. V roku 1923 ich nahradili šiestimi novými zvonmi. Poslednou prestavbou v roku 1941 dostala veža vyhliadkovú terasu. Pôvodné zvony na Burianovej veži boli v dôsledku požiaru v roku 1848 nahradené v roku 1852 troma zvonmi. Najväčší „Burian“ vážil 2336 kilogramov a boli na ňom dva obrazy – svätého Kríža a svätého Juraja. Zvon daroval mestu Juraj Tvrdý so sestrou Alžbetou. Stredný zvon „ Median“ o váhe 655 kilogramov mal obraz svätého Štefana a bol na ňom nápis „ Odvráť Bože mor, hlad, vojnu a požiar od rodákov! Tvrdý Juraj 1852.“ Tretí najmenší zvon s obrazom Blahoslavenej Panny Márie daroval Juraj Kemka s manželkou Máriou, rodenou Tvrdou v roku 1852, vážil len 25 kilogramov a slúžil pri zvonení pri pohreboch, preto ho nazývali „Umieračik“ alebo „Kemkovec“ podľa mena darcu. Všetky zvony boli zobraté vojskom a následne použité pre výrobu zbraní a munície. Zvony, ktoré sa vyrábali z takzvaného zvonárskeho bronzu sa skladali približne zo 78 percent medi a 22 percent cínu a tým boli vhodné i na materiál pre vojenské účely. Preto po vojne už v roku 1921 začali veriaci rímskokatolíckej cirkvi zbierku na nové zvony na veži. Samotná zbierka bola povolená prvého novembra 1922 a trvala celé tri roky. Celkovo stáli zvony 350000 korún českých. Vyrobila ich firma Richarda Herolda v Chomutove v Českej republike. Tá odliala 6 zvonov. Zvony priviezli do Žiliny na železničnú stanicu pätnásteho augusta 1923. Už tu čakal veľký zástup ľudí na ich príchod. Viezli ich na vozoch ťahaných štvorzáprahom volov. Na ceste od stanice bolo viacero vyzdobených slávobrán, prvá bola na dnešnom Hlinkovom námestí, ďalšia medzi františkánskym kláštorom a Slovenskou bankou. Potom sa zvony viezli cez Sládkovičovu ulicu, kde bola ďalšia slávobrána na námestie, na ktorom stála tribúna. Tu sa konala posviacka zvonov nitrianskym biskupom Karolom Kmeťkom a ružomberským farárom Andrejom Hlinkom. Potom prešiel sprievod cez Štúrovu ulicu so slávobránou na Horný val, kde bola pri Makovického dome posledná slávobrána a napokon prešli priamo k Burianovej veži, kde zvony po jednom vytiahli a inštalovali na vopred pripravené miesta a trámy. Počas celej inštalácie trvala svätá omša.