Lavičky vo Valči

Lavičky vo Valči. Pod výbežkami vrchov Lúčanskej Malej Fatry, v ústí Valčianskej a Slovianskej doliny, na úpätí vrchu Kriváň, sa nachádza obec Valča. Blízkosť mohutného pohoria bola v minulosti dôležitým zdrojom surovín, bez ktorých by každodenný život nebol možný. Ľudia tu získavali nielen drevo, ale aj kameň – najmä vápenec a dolomit, ktoré používali pri stavbe svojich obydlí. Z obdobia praveku sa vo valčianskom chotári zachovali dve hradiská. Obe sú dodnes dobre viditeľné v teréne. Jedno z nich sa nachádza na výraznom kopci Hrádok, ktorý sa týči priamo nad obcou. Z troch strán ho obklopujú strmé svahy, a najľahší prístup je zo severovýchodu. Práve tam sa pravdepodobne nachádzal vstup do hradiska. V tomto mieste sa zachoval aj zvyšok niekdajšieho obranného valu. Na mieste sa našli malé fragmenty keramiky, ktoré naznačujú, že hradisko bolo obývané v neskorej dobe laténskej, približne v prvom storočí pred naším letopočtom. Nie je však vylúčené, že sa využívalo aj v mladšom stredoveku alebo v novoveku. Druhou významnou archeologickou lokalitou je hradisko v Slovianskej doline, nad rybníkmi Brčná. Nález bronzovej spony a črepov z čias púchovskej kultúry umožňuje datovať osídlenie aj tohto hradiska do obdobia prvého storočia pred naším letopočtom. O pôvode názvu obce Valča existuje viacero verzií. Jedna z nich hovorí, že názov pochádza od činnosti, ktorou sa v minulosti miestni zaoberali – išlo o vaľkanie súkna. Iná verzia tvrdí, že názov je odvodený od mena Volko – človeka, ktorý vlastnil pôdu, na ktorej dnes obec stojí. Podľa toho mala byť Valča pôvodne „Volkova zem“. Tretia možnosť vychádza z legendy o Kozmovi a Bánovi. Podľa nej nesie obec meno po Volkovi, vnukovi komesa Radona z neďalekých Príboviec. Obec sa v historických záznamoch spomína už v roku 1252 ako „Wolka“, v roku 1262 ako „Volcsa“ alebo „Wolcha“ a v roku 1534 ako „Walcha“. V maďarskom jazyku sa názov obce uvádza ako „Valcsa“. Valča bola známa aj vďaka olejkárom a šafraníkom. V obci dodnes stojí kaštieľ a v jeho blízkosti aj pôvodné olejkárske domy. Valčianski olejkári sa preslávili ďaleko za hranicami – svoje výrobky predávali dokonca v cárskom Rusku, v Perzii, v Španielsku aj v Istanbule. Boli známi po celej Európe. Dominantou Valče je Kostol Povýšenia svätého Kríža. Ide o ranorenesančný kostol s neskoršími barokovými úpravami. Bol postavený na mieste staršieho kostolíka zo 16. storočia. V 17. storočí pribudla ďalšia časť a v prvej polovici 18. storočia bol kostol opravovaný. Ide o trojloďový chrám so segmentovým uzáverom presbytéria. Na severnej strane je zakomponovaný pôvodný kostolík s rovným uzáverom. Ten je zaklenutý krížovou a sieťovou klenbou. Novšia stredná loď má krížovú klenbu s hrebienkami a južná loď sieťovú klenbu. Fasáda je hladká a na nároží veže sa nachádzajú oporné piliere. Krstiteľnica v kostole pochádza z druhej polovice 18. storočia a je vyhotovená v barokovo-klasicistickom štýle. Patrónmi kostola – a zároveň aj celej obce – sú svätý Kríž a svätá Helena. Jej koruna je vyobrazená aj v obecnom erbe. V roku 2001 bola v parku pred kostolom postavená a vysvätená Kaplnka Panny Márie Lurdskej. Z kostola dobre vidno aj novú Lavičku nad kostolom – veľkú drevenú lavičku s výhľadom. Stojí na kopci Kriváň a vybudoval ju pán Milan Tomčány so synovcom Martinom. Z lavičky sa naskytá krásny výhľad – na západe vidíme veľkú časť obce a hory Malej Fatry. Na východe sa pred nami otvára pôsobivá panoráma Turčianskej kotliny, ktorú ohraničuje pohorie Veľkej Fatry. Prístup k lavičke je jednoduchý. Stačí zaparkovať vedľa kostola a pešo sa k nej dostanete asi za päť minút. Megalavička nad Valčou má všetky predpoklady stať sa vyhľadávanou turistickou atrakciou.