Lavičky v Dolnej Štubni

Lavičky v Dolnej Štubni. Dolná Štubňa je mestská časť Turčianskych Teplíc, ktorá bola samostatnou obcou až do roku 1971. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1281, keď sa spomínala pod názvom „Villa Kosmas“ (Kozmova dedina). V roku 1437 sa objavuje názov „Stubna“, ktorý pravdepodobne pochádza od mena prvého majiteľa a zakladateľa obce Kozmasa, alebo z nemeckého slova „stuben“ (chalupa). V 14. storočí sem prišli nemeckí kolonisti a od 15. storočia obec patrila rodu Hájskych, neskôr, od roku 1532 do roku 1848, mestu Kremnica. Dolná Štubňa bola tiež od 15. storočia mýtnou osadou, kde sa mýto vyberalo až do roku 1722. Miestni obyvatelia sa venovali poľnohospodárstvu, lesníctvu a práci ako železniční robotníci. Pred miestnym obchodom Coop Jednota návštevníka zaujme netradičná drevená lavička s vyrezávanou hlavou neidentifikovanej bytosti. Tento originálny a mierne bizarný prvok oživuje priestor a dodáva mu jedinečnú atmosféru. O niekoľko metrov ďalej, v neďalekom parčíku, nájdeme ďalšie lavičky, jednoduché, no vkusné. Parčík je síce malý, ale pekne upravený a udržiavaný, ponúkajúci príjemné miesto na oddych. Z jeho priestoru je výborný výhľad na zaujímavý súbor historických stavieb situovaných za cestou, nad potokom Žarnovica. Prvé písomné zmienky o týchto stavbách siahajú do 16. storočia. V roku 1569 miestny mlynár a piliar Matej Holeš informoval mesto Kremnica o hospodárskych pomeroch píly a mlyna v tejto oblasti. Predpokladá sa, že mlyn a píla tu fungovali už dlhšiu dobu. Tieto zariadenia slúžili svojmu účelu celé stáročia. Plne prevádzkované boli až do roku 1953, kedy ich prevádzkoval mlynár a piliar Rudolf Žiak. Rodina Žiakovcov pôsobila v tomto zariadení od roku 1932. V zachovanej nehnuteľnosti sa dodnes nachádzajú takmer neporušené a dobre zachované technológie na mletie, ako sú mlynské valcové stolice, francisova turbína, vodný žľab, ako aj pôvodná píla, gáter a vodná elektráreň, ktoré pripomínajú históriu a tradičné remeslá tejto oblasti.