Znievsky hrad

Znievsky hrad, pôvodne nazývaný Turčiansky hrad, je najstarším hradom v regióne Turiec a jeden z najvyššie položených na Slovensku. Jeho vznik sa datuje do prvej polovice trinásteho storočia, kedy ho po tatárskych vpádoch dal postaviť uhorský kráľ Belo IV. Hrad stál na strategickom mieste na skalnatom vrchu vo výške približne deväťsto osemdesiatpäť metrov nad morom a chránil vstup do Turca po starej obchodnej ceste z Ponitria. Už v stredoveku slúžil ako sídlo turčianskeho župana a bol dôležitým komitátnym hradom. Postupne však stratil na význame, pretože bol ťažko prístupný a nepohodlný. Hrad sa tak stal známy aj pod menom Zniev. Počas šestnásteho a sedemnásteho storočia často menil majiteľov a v roku 1684 ho vypálili povstalci pod vedením Tököliho. Odvtedy z neho zostali len zrúcaniny. Dnes sa z hradu zachovali zvyšky štvorhrannej veže, základy niekdajších obytných budov a ďalšie fragmenty múrov, ktoré prerastá zeleň. K hradu sa viaže známa povesť o tom, ako sa kráľ Belo IV. počas tatárskeho obliehania ukryl v tajnej chodbe a vďaka prefíkanej lestí s prasatami a rakmi podarilo sa zachrániť posádku i panovníka. Zrúcanina Znievskeho hradu je dostupná pre turistov po značených chodníkoch z obce Kláštor pod Znievom alebo z časti Abramová. Hrad je tichým svedkom dávnej histórie a výzvou pre milovníkov histórie a prírody.